Ahojte,
takže ako som sľúbila, niečo viac o dovolenke. Som tip, ktorého viac lákajú orientálne dovolenky a dáva prednosť skôr iným kultúram pred našou typickou európskou. Navštívila som Egypt, na ktorý nedám dopustiť a vrátila by som sa tam znova, rovnako aj Turecko malo svoje čaro. Tohtoročné Maroko doplnilo moju orientálnu zbierku - a nesklamalo !
Pred našim príchodom do Agadiru, sa tam uskutočnil festival. To bol dôvod toho nevysvetliteľného burácania a spievania miestnych. Pláž bola preplnená, pretože sem prichádzali domáci z celého Maroka - sú to pre nich každoročné oslavy. Zaujímavosťou je, že Maročania nemajú voľno v nedeľu ako my, ale v piatok.
Aj na fotkách môžte vidieť, že rozvoj v Maroku je ešte ďaleko za tým európskym. Biely Mercedes, ktorý vidíte na fotke je Taxi - v zadu bežne sedelo 6 ľudí a vpredu vedľa šoféra aj 2 ľudia.
Agadirská pošta
Agadirský prístav
Agadir bol v minulosti veľmi dôležité miesto vďaka prístavu, ktorý bol jeden z kľúčových v Maroku. Neskôr však vznikli modernejšie prístavy vo väčších mestách, čím Agadir stratil na dôležitosti.
Napriek tomu tu funguje obrovský trh s rybami a z Agadirského prístavu sa dennodenne vydáva mnoho lodí na lov. Sami na vlastnej koži sme sa presvedčili že ryby sú naozaj čerstvé a veľmi dobre pripravené.
Pevnosť Casbah je jedinou pôvodnou pamiatkou, ktorá sa zachovala po ničivom zemetrasení z roku 1960 - trvalo síce len 15 sekúnd no pochovalo celý Agadir a zomrelo 15 000 ľudí. Tí sú pochovaní z druhej strany Casbahu. Na obnove Agadiru sa podieľalo mnoho národov, jedným z nich boli aj Švajčiari, tí postavili v Agadire celú štvrť, ktorá sa dodnes nazýa Švajčiarska štvrť.
Výhľad z Casbahu
Na Casbahu sme sa stretli aj s typickými domácimi. Len som vystúpila z autobusu a už som sedela na ťave ( na ktorú by ma dobrovoľne nikto nikdy nedostal!) , povozil nás 100 metrov a vypýtal si 300 dirhamov ( 30 eur) áno, áno dali sme sa oklamať drzými domácimi. Niektorí naozaj vedeli byť poriadne dotieraví, stále sa obzerali, pokrikovali, niekedy to bolo dosť nepríjemné. No na druhej strane sme stretli aj úprimných ľudí, ktorí nám pomohli a nechceli za to nič .
Ďalšou zaujímavosťou bol trh - souk ( z francúzštiny , po fran. vedia lepšie ako po anglicky lebo Maroko bola jednou z francúzskych kolónii ) , na ktorom by ste našli všetko od výmyslu sveta, cez oblečenie, hračky, opravu obuvi, výrobu topánok, či pre mňa najviac fascinujúci predaj zeleniny a ovocia. Naozaj obrovské, kvalitné ovocie a zelenina bez chémie. Sprievodca Ahmed nám kúpil typické marocké banány a boli naozaj sladučké a chutné.
Malý náhľad toho, čo sme jedli.
Mešita , veľký vchod len pre mužov. Ženy a muži majú osobitné vchody. Pred vstupom dnu sa miestni musia poumývať a vstúpiť bosí.
Návšteva malej ZOO.
Výhľad na prístav a 9 km dlhú pláž z pevnosti Casbah - počasie je pod veľkým vplyvom Atlantického oceánu, takže niekedy bolo naozaj nevyspytateľné. Doobeda bol nad morom väčšinou opar a bolo chladno, poobede zas horúco a slnko svietilo až do 9 večer. Cez noc bolo chladnejšie takže sa veľmi dobre spalo.
Pláž.
To je odo mňa všetko, dúfam, že táto malá exkurzia po Agadire, sa vám v mojom podaní páčila.
Prajem krásny slnečný deň.
Adriana :)