streda, 27. novembra 2013

Act like woman, think like a man.

Ahojte všetci!
Dnes ma po čase chytila taká tá moja občasná filozofická náladička. Tak sa podelím.

Žena. Opak muža. Jing pre jang. Aké vlastne sme? Rovnaké, no zároveň každá iná. Večne nespokojné? Uplakané? Mrzuté? Náladové? Panovačné? Nerozhodné? Vzťahovačné? Veselé? Usmievavé? Cieľavedomé? Bezstarostné? Pobláznené? Aj také vieme byť, keď na to máme dôvod a nič nás neťaží.
Občas máme v hlave poriadny zmätok. To musím priznať. Radi sa rozprávame. (Siahodlhé debaty o všetkom, no zároveň o ničom). Radi počúvame aké sme úžasné , a neznášame zvuk slov, ktoré značia, že sme zlyhali. Každá chce byť princezná, ktorá žije vo veľkom zámku, po boku najkrajšieho a najudatnejšieho princa široko ďaleko. Takú víziu máme už od malička. Každá sa chceme páčiť. Samej sebe, no najmä opačnému pohlaviu. Bez ktorého byť nevieme. Aj keď nadávame, kričíme a ľutujeme sa, aké sme vlastne chudinky nešťastné. Často krát vidíme veci černejšie než sú, alebo v opačnom prípade máme pred očami veľký oblak, ktorý nám zabraňuje vidieť veci evidentnejšie než čokoľvek iné. Vieme sa smiať na plné ústa a v zápätí sa rozplakať. Často riešime zbytočnosti. Rozoberať, rozoberať.. to je naše. Všetko chceme analyzovať do hĺbky. Pamätáme si každé slovo, každú vetu. Potom sme schopné nad ňou ešte týždeň rozmýšľať a hľadať všetky možné skutočnosti, ktoré mohli spôsobiť, že ten dotyčný tú vetu povedal. (Pri tom bola pre neho bezvýznamná a v zápätí ako dopovedal posledné slovo, navždy opustila jeho myseľ). Už len z vlastnej skúsenosti viem, že keby som z mojich myšlienok mala vytvoriť krátky film, bolo by to poriadne paranormal aktivity. Veci (najmä tie od opačného pohlavia), ktoré sú povedané na rovinu, bez veškerých emócií, metafor a okolkov (ktoré my veľmi často využívame, neviem prečo, uprednostňujeme rozvité vety pred tými holými a asi nám to potom príde také dramatickejšie) sa nám často zdajú príliš bezcitné a surové. Aj keď sú veľavravné. Niekedy si spôsobujeme zbytočné problémy, hľadáme chyby aj tam kde nie sú a následne sa trápime. Ťaháme za nesprávny koniec. Lebo stále máme v hlave tú dokonalú dokonalosť. Ale nič nie je dokonalé a tak nám ostáva sa zmieriť aj s chybami, veď človek si zvykne na všetko. Občas je ale toho už veľa a keď si uvedomíme, že sme vybočili z cesty a už nekráčame po tej, ktorú sme si zvolili, lebo sme verili, že je tá správna, mali by sme začať pozorne sledovať značky. A veriť, že nás dovedú presne do cieľa. 





Ako trávite dnešné popoludnie vy?
Videli ste v poslednej dobre nejaký dobrý film, ktorý sa oplatí pozrieť? 
Budem rada ak sa so mnou podelíte o Vaše typy.
Krásny zvyšok večera. 

Adriana

6 komentárov:

  1. Aďka veľmi krásne si to povedala :) Myslím že každá z nás sa v tom nájde :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Páči sa mi ako si to napísala je to pravda :)) Ja som nedávno videla film na HBO volal sa Láska a česť pekný film:)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. si krásna! a je to super napísané. s analyzovaním máš pravdu, niekedy by sme mali prestať.
    http://bonesincouture.blogspot.sk

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Suprové! Já doporučuji Hungy Games!

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Krásná vestička :)

    nicolexs.blogspot.cz

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za milé komentáre, veľmi si to vážim.
Prajem krásny deň ! :)

Thanks for your lovely comment I really appriciate it.
Have a nice day ! :)